Prvé posledné (Ženy z Muzičky 2025)
🎼 Priatelia, je to tu! CD Ženy z Muzičky je na svete. Bol to veľmi ťažký 6-ročný pôrod. Pomaly, ale šťastne sa spamätávame z následkov. Po prvom si možno každá povie: „Ďalšie len cez moju mŕtvolu.“ A tak je to aj s nami. Aj preto má náš album na streamoch názov Prvé posledné. (Eva Brunovská)
- Žatva, mila žatva (Rejdová)
- Oliesková halúska zeľená (Čierny Balog)
- Po čuo že ste prišli (Važec)
- Rostrhua sa hudačkovi struna (Važec)
- Na finance žandáře (Oravská Polhora)
- Grala mi muzycka (Oravská Polhora)
- Kyjivsky nevisty (Kyjov)
- Ked z Vlachova puojdem (Vlachovo)
- Na Kisucach žijem (Svrčinovec)
- Mužu, mužu, hibaj domu (Čierny Balog)
- Na Balogu, hojaja (Čierny Balog)
- Spievajme si, diefki (Važec)
- Zagejduj mi, gejdoško (Malá Lehota)
- Ňeboj sa, Aňička – svadobný sprievod a hostina (Horný a Dolný Vadičov)
- Veruže mi hrajte – svadobná zábava a odchod (Horný a Dolný Vadičov)
- Naprosto Dijaka (Zemplínske Hradište)
- Čo se stalo v Ščikniku (Rejdová)
Na CD účinkujú:
- Brdárska Mária
- Brunovská Eva
- Feketeová Zoja
- Hanušovská Monika
- Kacvinská Monika
- Makarová Xénia
- Matáková Alexandra
- Maťková Jarka
- Petrgálová Barbara
- Potkányová Martinka
Vznik nahrávok podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia – hlavný partner
Nadačný fond Dell v Nadácii Pontis
Pieseň z Rejdovej „Žatva, mila žatva“ je taká naša brošňa vyšperkovaná variantným viachlasom. Každá sloha trochu inak.
Rejdovské piesne patria vďaka Márii Brdárskej ku kmeňovému repertoáru našej skupiny. Rady ich spievame a aj sa pri tom bavíme. Zvlášť keď nás obviní, že sme si vymysleli novú slohu, pričom nám ju sama predtým nadiktovala. Baví nás aj jej „rečovenie“, keď si napr. „pohrebe po juťube“ (vyhľadá na youtube).
Žatva mila, žatva (Rejdová)
Žatva mila, žatva,
vitaj z novim chlebom,
budemo si spievat,
budemo si spievat
tam pod holim nebom.
Žali zmo pšeničku
od kraja do kraja,
kotraže dostane,
kotraže dostane
švarňeho šuhaja.
Komuže dnes, komu
ponesemo venec,
do takieho dvora,
do takieho dvora,
de švarni mladenec.
Oliesková halúska zeľená (Čierny Balog)
Močí ďiovča konope v zeľeňej úboči,
šuhaj sa jej zapáčiu, že má čierňe oči.
Kebi takie očičká v skľepe predávaľi,
veru bi ich ďiovčatá chlapcom kupovaľi.
A ja bi ich kúpila mvojmu frajerovi,
abi sa mu čerňeľi ako havranovi.
A ja bi ich ťiež kúpiu ťej mojej frajerki,
abi sa jej čerňeľi ako v hore sojki.
Keť som stala, keď som stala v ťej zime na ľaďe
po koľená, po koľená fťej stuďeňej voďe,
jedno ďiovča roďičov ňemalo,
olieskovie, olieskovie halúske lámalo.
Olieskova, olieskova halúska zeľena,
ja misim biť, ja misim biť Jaňíkova žena,
olieskova halúska zeľena,
ja misim biť, ja misim biť Jaňíkova žena.
V našom dvore v našom dvore rastie trnosľivka,
páči sa mi, páči sa mi susedove ďiovča,
páči sa mi, že čierňe oči ma,
aždaj sa mi, aždaj sa mi to ďiovča sklamať da.
Aľe ďiovča, aľe ďiovča rozumu zažilo,
ono sa mi, ono sa mi oklamať ňedalo,
počkaj, ďiovča, buďeš ťi banovať,
keť ja buďem, keť ja buďem za druhou pozerať.
//:Spod zeľeňej lipki voďička viviera,://
ej, ponáhľaj sa, miľí, milá ťi zomiera.
//:Čuože bi jej bolo, žebi zomierala,://
ej, veď sa včera večer so mňou zhovárala.
//:So mňou zhovárala, aľe ľen tak smutňe,://
ej, dobre sa jej srdce od žiaľu ňepukňe.
//:Jej srdce sa puká a moje sa reže,://
//:ej, reže sa mi, reže na dva ostrie nože.://
Po čuo že ste prišli (Važec)
Po čuože ste prišli, vi parobci pišni,
//:ked nič nevravite, len na nas hladite.://
Kebi mi moj frajer dneska večer prišieu,
//:tak bi ho lubiua, žebi ledva išieu.://
Čuo bi ani nešieu do bieuieho rana,
//:čuo bi si pon prišua ta jeho mat stara.://
Rostrhua sa hudačkovi struna (Važec)
Čuo je to za hora,
ked nema javora,
//:čuo je to za diefča,
ked nema frajera.://
Svietiuo bi slnko,
pre chmaru nemože,
//:chodievau bi frajer,
pre reči nemože.://
Dolini som prešua
a vrški nemožem,
//:frajera som našua
a muža nemožem.://
Koho som najračej
f srdiečku nosiua,
//:toho som, Bože moj,
opustit museua.://
Či tu daš, či tu daš,
či dialej pojdeme,
//:frajer, duša moja,
i tu sa mozeme.://
//:Rostrhua sa hudačkovi struna,://
//:po nej tanči frajeročka šumna.://
//:Rostrhua sa na dvoje, na troje,://
//:po nej tančí potešenie moje.://
//:Ach, Bože moj, jaka to noc kratka,://
//:teraz lahua, už ju voua matka.://
🎶 Piesne a muzika spod Babej hory boli od začiatku jeden z horúcich kandidátov na náš album. Saškin hlas je totiž na goralský prejav ako stvorený. Zmiešali sme oravskopolhorské hiťasy s trochu zabudnutými piesňami, gajdošské evergreeny s nápevmi negajdošskými (žiaden gajdoš nebol zranený!) – veď posúďte sami.
🎤 Práca v štúdiu bola veľmi radostná aj vďaka skvelému Maťovi Beňovi a najpripravenejšej režisérke v našom živote, ktorá rada stráca a znovu nachádza poznámky Janke Ambrózovej. Huslí sa tentoraz zhostil Peťo Obuch, ku gajdám si radostne nadladiac (a urputne si stále doladzujúc) nástroj.
🙏 Za zvuky krpcov ďakujeme Kláre Sládečkovej a Dáriusovi Pacholskému z FS Živel a za pomoc s dialektom Renáte Pleviakovej a Ivanovi Matisovi.
Na finance žandáře (Oravská Polhora)
Ej, na finance žandaře, stojče na graňicy,
oj, na bo tu tendy jado chlᵘopcy zoľotňicy.
Oj, na finance žandaře, guvno vom do tego,
ej, na ke jo mom kᵘosuľke s tovaru poľskⁱego.
O hruza, o hruza, pogrᵉyzla mje kᵘoza,
dže tᵉy zᵉymbᵉy mjala, kjek ig ňevidžala.
Vᵘoľeľe, vᵘoľeľe, pobodlo mje čeľe,
cᵘo za rᵘozky mjalo, kje mje ňeboľalo.
Polhorsko, šiheľsko, rabcansko nᵉy tako,
pijo chlopcᵉy vᵘodke, ňᵉy kᵘozdᵉy jednako.
Papirove bᵘotki mom, papyrove pᵘodesvy,
s kim ze bede tancovač, kⁱe porobcy vᵘodešľi?
Na dy jo se pocyrno, na jako cyganecka,
a mom sy Jašinecka a jako jagᵘodecka.
Oj, na mom se Jašinecka za poľskom graňicom,
oj, na on se chᵘodži ku mňe žeľonom pseňicom.
Grala mi muzycka (Oravská Polhora)
Grala mi muzecka ᵘode dňa dode dňa,
jesce mi bedže grala, bedže grač jutro do pᵘoledňa.
Pijo, chlopcy, pijo na drugej džedžiňe,
pržepili ši kᵘoňicki, kᵘoňicki, pijo za vᵘodžiňe.
Ej, umar tyn nas džadek, jus ľezy na desce,
ej, kⁱeby mu zagraľi, pᵘoskᵘocyl by jesce.
Ej, zagroj mi, muzyckᵘo, vᵘot pᵘodživu švⁱata,
ej, bᵘo še mi votprula vᵘot krpjoska lata.
Ej, kⁱeby šče mi graľi, ňikdy ňepřestaľi,
ej, jo by jek zaš toncuľ, ňigdy byk neskuncul.
Sumi vᵘoda, sumi vᵘoda, sumi javořina
a jo by če džyfce lapjul, aľeš mi rᵘodžina.
Jo byg jadla, jo byg jadla, jo byg jadla višňe,
aľe še mi kⁱešik parom pod sukjynke čišňe.
V Pᵘolhorskym poľu, v Pᵘolhorskym pᵘoľu tři ľipki,
pᵘolhorscᵉy chlᵘopcᵉy sᵉykovňi sᵉycᵉy duo bitki.
Biľi še uňi v sᵘobote viecᵘor do raňa,
při kozdᵉym jednᵉym frajᵉyrka vjerno plakala.
Kjebᵉy še biľi, kjebᵉy še biľi rᵉyncami,
aľe še bijo, aľe še bijo nozami.
Kyjivsky nevisty (Kyjov)
Už zme nad Kyjovom, na brišku stavame,
ta śa ohľadame, de frajirov mame.
Jedna mame hori, druha mame dolu
i nastred Kyjova, chvava panu Bohu.
Kyjivsky nevisty, zašpivajme naraz,
//:žeby śa mužove nehaňbili za nas.://
Ket sobi zašpivam, netreba mi hrati,
//:ja za svojim hvasom možu tancovati.://
//:Pidu ja horami, pidu doľinami,
budu maľovava ľička z jahodami.://
Ej, taku mam pasiju, ej, pacurky našyju,
perstinok na paľec s frajirom na tanec,
ej, perstinok na paľec, perstinok na paľec
s frajirom na tanec.
Ej, do kola, do kola, ej, a i do kariky,
skare tebe Panboch za myj žaľ veľikyj,
ej, skare tebe Panboch, skare tebe Panboch
za myj žaľ veľikyj.
Ej, kare Boch, kare Boch, ej, za zle i za dobre,
barz že Pan Boh kare za ďivča chudobne,
ej, barz že Pan Boh kare, barz že Pan Boh kare
za ďivča chudobne.
Ked z Vlachova puojdem (Vlachovo)
Ši jä idem zhora, ši jä idem zdola,
vše mi oši hledä do milieho dvora.
Ked jä idem zhora, každi na mne vola,
ako bi každiemu frejärečka bula.
Kamaratka mojä na mne se hnevala,
kebi to za inšie, ale za frejära.
Kamaratka mojä, nehnevaj sa na mne,
//:tvojo potešenie lem raz bulo pri mne.://
Ked z Vlachova puojdem z dedini chirešnej,
ked z Vlachova puojdem z dedini chirešnej,
pekne zadäkujem, pekne zadäkujem,
pekne zadäkujem šelädi posmešnej.
Šože bi jä komu pekne däkovala,
šože bi jä komu pekne däkovala,
ved jä vo Vlachove, ved jä vo Vlachove,
ved jä vo Vlachove frejäre nemala.
Frejäre nemala a mužä mat budem,
frejäre nemala a mužä mat budem
a pre Vlachovenov a pre Vlachovenov
a pre Vlachovenov vše nevesta budem.://
Hlase mvoj, hlase mvoj, mvoj zvonovi hlase,
hej, de mi budeš hlasat, hej, na rok o tom šäse.
Ši hore, ši v dole, ši vlachovskom pole,
hej, nie hore, nie dole, hej, lem vlachovskom pole.
Spievala bi hlasom, nie som v polu našom,
//:hej, polo je to grofskie, hej, jä ďievšä vlachovskie.://
Nežijeme tam… ale sestry Saška Matáková a Baška Petrgálová tam vyrástli. Málokomu sedia kysucké piesne tak ako práve im. Často mám pri spievaní s nimi pocit, že moja plť sa zráža so zaoceánskym parníkom – ich hlasy sú neporaziteľné vo svojej intenzite a výdrži. Repertoár z Kysúc či Terchovej patrí k prvopočiatkom našej speváckej skupiny a cez piesne zo Svrčinovca sa k nemu oblúkom opäť vraciame. (Eva Brunovská)
Na Kisucach žijem (Svrčinovec)
Na Kisucach žijem,
ja čistum vody pijem,
ja čistum vody pijem.
Kuska chľeba ňimom,
ja kuska chľeba ňimom
a ešče si zaspevom.
Ej, kuska chľeba ňimom,
kuska chľeba ňimom,
ej, ešče si zaspevom,
ešče si zaspevom.
Ňečudujče še mi,
jakže jo rada spevom,
jakže jo rada spevom.
V horach je hurosua,
ja v horach je urosuam
a pod Byskidym byvom.
Ej, v horach je hurosua,
v horach je hurosua,
ej, pod Byskidym byvom,
pod Byskidym byvom.
Mužu, mužu, hibaj domu (Čierny Balog)
Mužu, mužu, hibaj domu,
richtar píta porciju,
nahaj mňa ťi, ženo moja,
nahaj mňa ťi, ženo moja,
šak ja mám tu vraciju.
Mužu, mužu, hibaj domov,
ďeťi plačú od hladu,
nahaj mňa ťi, ženo moja,
nahaj mňa ťi, ženo moja,
daj im voďi od smjädu.
Mužu, mužu, hibaj domu,
dom ťi iďe na predaj,
nahaj mňa ťi, ženo moja,
nahaj mňa ťi, ženo moja,
mňe ťi sväťí pokoj daj.
Mužu, mužu, keť ťi zomreš,
ďe ťa pochovaju?
Do viňici, do pivňici,
do viňici, do pivňici
medzi suďi ma dajú.
Buďem si tam pekňe ľežať,
vínko zo sudov točiť,
priďže aj ťi, ženo moja,
priďže aj ťi, ženo moja,
dám sa aj ťebe napiť.
Na Balogu, hojaja (Čierny Balog)
Pasie Jaňík dva voľi,
pasie Jaňík dva voľi
na zeľeňej otavi,
na zeľeňej otavi.
Prišľi k ňemu žandári,
prišľi k ňemu žandári,
ťí vojenskí bandúri,
ťí vojenskí bandúri.
Daj dol, Jaňík, haľenu,
daj dol, Jaňík, haľenu
za otavu zeľenú,
za otavu zeľenú.
Ja dol haľenu nedám,
ja dol haľenu nedám,
ja sa s vami pokonám,
ja sa s vami pokonám.
Tak sa oňi konaľi,
tak sa oňi konaľi,
až Jaňíka zabiľi,
až Jaňíka zabiľi.
Jaj, ťi brána, brána,
ťi visoká brána,
prečvože ťi, miľí,
prečvože ťi, miľí,
do nás choďiť bráňia.
Ja ťi to dobre viem,
prečvo ťebe bráňia,
že som ja chudobná,
že som ja chudobná
pre takího pána.
Mvožeš si ťi, miľí,
aj bohatú ziaťi,
čuo ťi budú dávať,
čuo ťi budú dávať,
ľen samie dukáťi.
Keť sa miľí na tú vojnu odberau,
za ďeďinou na tom mosťe zavolau,
za ďeďinou, hojaja, na tom mosťe ešte ras,
počula som do komôrki jeho hlas.
Ťaško mi je pozeraťi na horu,
ďe šlo moje poťešeňia na vojnu,
čuo ma ono, hojaja, milovalo, aj kcelo
a ťeras ma zanahaťi miselo.
Ťebe dobre, ťebe dobre a mňe zľe,
ťebe ľíčka prekvitajú a mňe ňie,
//:ťebe kvitnú, šejahoj, jak červeňie dve ruže,
oklamať ich žiadon beťár ňemôže.://
Spievajme si, diefki (Važec)
Spievajme si, diefki,
šetkie v jednu piesen,
že sa mi vidame
šetkie v jednu jasen.
Hrduo, moje hrduo,
bodaj si zatvrduo,
žebi negagauo,
chuapcof nezvadzauo.
Polana, Polana Mlinarofho Jana,
Polanu skosili, Jana obesili.
Uboče, uboče, zelenie uboče,
s ktorejže mi strani frajer zašteboce.
Pod Hratkom v doline
moj frajer neshynie,
vlci ho nezedia,
bo o niom nevedia.
Dneska sebe spievam
a zajtra puakat mam,
na sobotu večer
frajera čakat mam.
Taka som devečka šikovna, podobna,
ani ma, šuhajko, tvoja mat nehodna.
Chod zme mi štiri-piat, povidavame sa
a ta, čo je jedna, ta sa vida ledva.
Bouo mi tej noci, bouo mi dobre spat,
ale moje ličko nemau kto poboskat.
Zagejduj mi, gejdoško (Malá Lehota)
Keď sa ťi ja maličká zdán,
tan ma polož, ďe si ma zav,
tan ma pološ v takon peri,
ak si ma zav od maťeri.
Keď son ťa zav, buďen ťa biť,
ňebuďen ťa v koči voziť,
koči, koči maľuvanon,
od kráľovnej daruvanon.
Ľaho ta na briežku, Kostoľani v jame,
čiľej si, duša má, očká pozerajme.
Pila son páľenku, aj vínečko buďen,
ľúbila son chlapcov, aj ženáčov buďen.
Ňesťen hovedzinu aňi baraňinu,
ľen takú zverinu, čo dvíha perinu.
Čierna vlna na bielom baranci,
ďeže iďeš, kučeraví Janči,
iďen, iďen na ďelakú cestu,
do susedov pre mladú ňevestu.
Či ma ňepoznáťe v ton dlhon kabáťe,
ja son hamák,
ženu mám hamačku, ona má fizlačku
a ja fizlák.
Poďmeže ľen, poďme, ľen sa odoberme
z tohto mesta,
ňeni je široká, aľe je ďeľaká
naša cesta.
Z dola Debrecína tan je pustaťina,
tan je trávnik,
po ňom sa prechoďí, koňíčka prevoďí
švárni Jaňík.
Odťali brezu, odťali brezu,
juž hu vezú, juž hu vezú,
//:že to buďe ďievkan://
//:na tú vežu, na tú vežu.://
Odťali bučka, jodťali bučka,
teras padol do potvočka,
//:že to buďe chlapcon://
//:na koľeska, na koľeska.://
Zagejduj mi, gejdoško, dudku,
počín mám páľenkvo v sudku,
keď sa mi páľenkvo miňie,
hibaj ťi, gejdoško, inďe.
Tancuvala putňa z vaňou
a baštrnák cup-cup za ňou,
cibuľka sa ľen čuduje,
čo tá cvikla dokazuje.
Ňeboj sa, Aňička – svadobný sprievod a hostina (Horný a Dolný Vadičov)
Ja, stara Bukaňova, ja, zavierajťe okna,
ja, ňech vam ňeuleťí, ja, Aňička robotna.
Ja, veť som zatvarala, ja, z lepami, klukami,
ja, ale ich vitrhal, ja, Jaňičko zubami.
Svati Mikulašu, žehnaj cestu našu
a veď mi iďeme k svatemu sobašu.
Kto sa ťi, šuhajko, ožeňiťi kazal,
buďeš taki choďiť, jakobi ťa zviazal.
Iďeme, iďeme, chodňička ňevieme,
dobri luďia veďia, oňi nam poveďia.
Ňeboj sa, Aňička, ňeboj sa ti hladu,
veď maju zahradu a v ňej kozu-bradu.
Veť si si vibrala muža bohateho,
veď je ve Vajčove fšetko trňie jeho.
Fšetko trňie jeho aj ťie borovice,
veď mal pri sobaši cudzie nohavice.
Dali nam kapusti, čože nas je po ňej,
sviňe vikapali, ňiet oškvarkou do ňej.
Dali nam mesisko a to bolo z mački,
keré sa škrabalo hore hrncom znački.
Veruže mi hrajte – svadobná zábava a odchod (Horný a Dolný Vadičov)
Veruže mi hrajťe, moje zlate struni,
ako sťe mi hrali, kim som ňemal ženi.
Pan Boh nam pomahaj, fšetko nam dobre daj,
len tu našu basu ot škodi zachovaj.
Basiaru, basiaru, udri ti na basu,
trebarz je ďerava, ale doda hlasu.
Tak sa tu dobre majťe, ja, zbohom ostavajťe,
ja, čo zme vam pojedli, ja, zajtra si navarťe.
Naprosto Dijaka (Zemplínske Hradište)
Ej, naprosto Dijaka kukovka kukala,
ej, darmo ja v sandalkoch veśeľe čekala.
Ej, jedna zakukala, druha budze kukac,
eja, kto śe odava, ta še budze pitac.
Ej, dobre ci tam, Marčo, dobre ci tam budze,
ej, haj, bo s tobu śvekra hutorec ňebudze.
Ej, naprosto Dijaka hobľovana deska,
ej, Marča Zambojova budze tam ňevesta.
Ej, budze tam ňevesta, budze kuri zmatac,
ej, ťuťu, kuri, ťuťu, bo ja ňevesta tu.
Čo se stalo v Ščikniku (Rejdová)
Čo se stalo v tisicdevecto ročku,
čo se stalo v Ščikniku pri mestečku,
jedno ďouča pod mašiňu skočilo, skočilo,
pre frejara svoj život utratilo.
Jej frejar se von obločkom prizerav,
na strojvodcu silnim hlasom zavolav,
pan konduktor, nahaj stoji mašiňa, mašiňa,
pod mašiňou švarňe ďouča umiera.
Jak konduktor tu mašiňu zastaviv,
švarňe ďouča už mertvie von viťahli,
krev se leje jak vodička potvočkom, potvočkom,
plače frejar za vernou frejarečkou.
Meno mala, volala se Zuzička,
lička mala jak červena ružička,
psička mali, volali ho Ozorko, Ozorko,
čo me chodiv viprevadzat daleko.